Zdravé Slovensko

Nedávno som v médiách zachytil reportáž o pani, ktorá má ojedinelú alergiu na kontrastnú látku podávanú pri vyšetrení magnetickej rezonancie. Keďže o svojej alergii nevedela, podstúpila toto pomerne bežné vyšetrenie, ktoré však zmenilo jej život na nepoznanie. Momentálne žije každodenne s veľkými bolesťami, na ktoré nezaberajú žiadne lieky.

Navštívila preto niekoľko odborníkov, až našla jedného, ktorý jej odporučil liečbu dostupnú v Rakúsku. Táto liečba podporuje urýchlené vylúčenie kontrastnej látky z tela, je však na predpis a preto ju naša občianka nemôže čerpať v Rakúsku. Požiadala teda Úrad verejného zdravotníctva o výnimku, aby jej liečba mohla byť predpísaná a podávaná na Slovensku, aj za cenu, že si ju bude musieť hradiť sama. Problémom však je, že naše zdravotníctvo s takouto liečbou nemá skúsenosti a preto ju pacientke zamietli. Nemá teda žiadne možnosti, ako sa k nej dostať.

A toto je len jeden z mnohých prípadov, ktorý poukazuje na to, v akom alarmujúcom stave je zdravotníctvo na Slovensku. Prečo tomu tak je? Z môjho pohľadu má naše zdravotníctvo niekoľko základných problémov. Prvým z nich sú peniaze. Netransparentné hospodárenie v zdravotníctve spôsobuje, že peniaze v ňom miznú ako v čiernej diere. Z pomáhania ľuďom sa stal biznis, ktorý využívajú najmä zdravotné poisťovne vo svoj prospech. Potrebujeme preto legislatívne zmeny, bez ktorých sa tento stav nezmení.

Ďalším problémom je otázka kvalifikovanosti a odbornosti jednotlivých nemocničných zariadení, či už sa jedná o štátne alebo súkromné nemocnice. Samozrejme, každý chce mať vo svojom okresnom meste nemocnicu, v ktorej sú všetky špecializované oddelenia. Slovensko, ako pomerne malá krajina s malým počtom oddelení sa teda usiluje, aby v každom zo 79 okresov bola plne vybavená nemocnica, v ktorej pracujú odborníci na celé ľudské telo. Prax však ukazuje, že je to nereálne.

Áno, zrušenie oddelení v okresných nemocniciach je krok, o ktorom nikto z nás nechce ani počuť, nie to ešte hovoriť. Na druhej strane, ukazuje sa, že ľudia so zdravotnými problémami často radšej navštívia väčšiu nemocnicu (zväčša v krajskom meste), ako by mali pomoc hľadať vo svojom okrese. Riešenie tejto situácie vidím v možno nepopulárnom, ale potrebnom rozhodnutí, presunúť niektoré špecializované oddelenia len do vybraných väčších nemocníc, aby sa tým zabezpečilo, že finančné i ľudské zdroje budú naozaj investované v takej miere, aby to malo zmysel. Naopak, považujem za potrebné podporiť lokálne nemocnice, aby mohli zachovať pohotovostné oddelenia, ktoré sa v mnohých okresoch zrušili, aj napriek tomu, že denne zachraňujú ľudské životy.

Tretím problémom je samotný zdravotnícky personál, ktorý pre nepriaznivé platové podmienky odchádza do zahraničia. Viete si predstaviť, že denno-denne máte v rukách ľudský život, pracujete na tri zmeny, aj cez sviatky a zarobíte rovnako, ako kmeňový zamestnanec vo fabrike, ktorý má zodpovednosť len za svojich 10 podriadených? Samozrejme, nechcem dehonestovať prácu týchto ľudí, ale priznajme si, ak chceme, aby nám zdravotnícky personál neodchádzal do zahraničia, musíme preň vytvoriť lepšie podmienky.

Výsledkom týchto opatrení by malo byť, že financie, ktorých je v zdravotníctve dosť, budú využívane transparentne a cielene tak, aby zabezpečili kvalifikovaný personál, kvalitné vybavenie nemocníc a taktiež umožnili inovácie v liečení pacientov.